Má na rováši úžasnú Sacherovu tortu

januára 11, 2024

Má na rováši úžasnú Sacherovu tortu

Základ noblesnej kulinárskej špeciality vytvoril Franz Sacher v roku 1832 na dvore kniežaťa Klementa Václava Metternicha, ktorý šéfkuchárovi nariadil, aby pripravil niečo špeciálne pre jeho významných hostí. Šéfkuchár bol v tom čase práve chorý a tak ho zaskočil vtedy len 16-ročný mladý učeň Franz Sacher. Využil príležitosť a pripravil tortu podľa vlastného receptu.

Historické udalosti priviedli cukrára z Viedne do Želiezoviec. Gróf Ján Karol Esterházy si dal v 18. storočí v Želiezovciach postaviť letné sídlo. V roku 1834 však zomrel a správu majetku prebrala grófova manželka Rozina, rodená Festetichová. Jej snahou bolo prizvať si najlepších odborníkov zo sveta do svojho sídla. Medzi nimi bol i zručný cukrársky majster Franz Sacher, ktorý pristúpil na ponuku grófky a pricestoval s manželkou Rózi Veiningerovou z Viedne na územie dnešného Slovenska.

Najvznešenejšie viedenske hostiteľky sa predháňali, aby tiež získali skvelé služby Metternichovho kuchynského umelca. A pretože slabosťou kniežaťa Metternicha boli dámy, medzi ktoré patrila aj kňažná Zaháňská z Babičky Boženy Němcovej a chcel si ich náklonnosť udržať, veľkoryso im svojho služobníka Sachera požičiaval. A ten zase rád robil svoje výtvory v iných domácnostiach, pretože dostával slušné sprepitné.

Časom si nazbieral toľko, že si mohol zriadiť vlastný bufet. Chodili k nemu všetci - mladí dôstojníci aj bohatí mešťania, dámy zo spoločnosti aj dámy, ktoré dámami neboli. Chuť na polievku s pečeňovými knedličkami, na guláš, na pohárik sektu alebo na Sacher so šľahačkou mali Viedenčania odjakživa a vždy.

Franz Sacher sa oženil s dievčaťom Rosou a mali spolu troch synov, ktorí sa u otca vyučili remeslu. Carl si otvoril hotel, Franzovi sa v podnikaní nedarilo a najnadanejší bol Eduard, ktorý sa osamostatnil a zariadil si bufet, ktorý sa podobal tomu otcovmu. Podľa rodinného receptu povýšil napríklad inak nezaujímavé mäso z bravčového kolena servírované vo vývare na ušľachtilý pôžitok stolovania.

Eduard si v roku 1876 kúpil starý viedenský palác a reklama v novinách oznamovala, čo všetko môže hotel a on sám ako "c. a k. dvorný dodávateľ a majiteľ " ponúknuť: 120 izieb, výťahy, reštauračné sály aj takzvané konverzačné izbičky - čiže sambre separé.

Pri návšteve Meštianskeho plesu sa Eduard Sacher zoznámil s čiernovlasou mäsiarskou dcérou Annou Fuchsovou (2. január 1859 - 26. február 1930). Nebola to žiadna kráska, ale bola vrtká a inteligentná. Vydala sa za svoju známosť z plesu a - za hotel. Viedla podnik a priviedla do hotela ako hosťa korunného princa Rudolfa, a tým bola spoločensky uznaná.

Jej manžel si upevnil povesť tým, že bol raz zatknutý, keď sa v noci kúpal nahý v jazierku v Prátri v spoločnosti princa Rudolfa, princa Waleského a srbského kráľa.

Niektorí chodili k Sacherovi, aby boli videní. Tí, ktorí byť videní nechceli, prichádzali tiež. Zadným vchodom. Niekedy z toho bol škandál, ako keď raz navštívil hotel anglický veľvyslanec. Keď jeho žena išla na toaletu, potácal sa zrazu proti nej v chodbe totálne opitý arcivojvoda Otto. Nad červennou tvárou mal nakrivo posadenou čáku, a keby na opasku za sebou nevliekol šabľu, dalo by sa povedať, že bol v Adamovom rúchu. Keď potom bol kvôli tomuto incidentu vypočúvaný vrchný Josef Wágner, vypovedal, že pána arcivojvodu síce trochu podopieral, ale poriadne ho vlastne nevidel. Táto nehoráznosť mala za následok diplomatický protest. Takéto správy z hotela Sacher cisára pána hnevali, a preto do neho nikdy nevstúpil.

Eduard Sacher zomrel v roku 1892. Postupom času sa stále menej vzpieral proti ženskej nadvláde v hoteli. Len niekedy pre seba zamrmlal: "Sacher som ja a nikto iný!"

Anna potom udržiavala šťastný pomer so ženatým generálnym riaditeľom od Rotschildových, Schusterom. Keď chcela v hoteli privítať nejakého hosťa, vychádzala z kancelárie vždy so zapálenou cigarou a sprevádzaná svojimi dýchavičnými francúzskymi buldočkami.

Pre hostí mala určitú charizmu a aj personál ju mal rád. Čašníkom a chyžným, ktorí sa chceli oženiť či vydať, musela madam dať svoj súhlas. Pri takých príležitostiach si zapálila cigaru, zahrmela na žiadateľa svoje nezvratné nie len preto, aby ich vzápätí zmenila na áno. Novomanželom zariadila na účet podniku byt.

Keď jej priateľ v roku 1925 zomrel, začala vsádzať na dostihoch a zaťažila hotel hypotékami. V roku 1929 sa vzdala vedenia hotela a o rok neskôr, 25. februára 1930, zomrela. Viedeň potom zažila "najkrajší pohreb roka". Hotel už však patril hlavnému veriteľovi Stillerovi a jeho právnemu zástupcovi Güstlerovi.

Hotel Sacher prežil zánik šľachty, prvú republiku, návštevy v uniformách s hákovým krížom, za vojny bol poškodený pri bombardovaní a znovu otvorený až v roku 1951. Dnes je v súkromnom vlastníctve rodiny Gürtler, ktorá do rekonštrukcie vložila niekoľko desiatok miliónov šilingov, okrem iného aj preto, že hotel mal veľkú tradíciu, ale len málo kúpeľní. Zo 120 izieb ju mali len štyri. Tak ďalej existuje hotel Sacher a posledný Sacher ešte nebol upečený a ešte zrejme dlho ani nebude.

Recept na Sacherovu tortu nájdete TU.

Silvia