Čokoládová história začína v období pred viac ako 3 000 rokmi. Už v tej dobe Indiáni kmeňa Olmékov pestovali v dažďových pralesoch Mexika kakaovníky. Po zániku ich ríše v 4. storočí nášho letopočtu sa na tomto území usadili Mayovia, ktorí prví uvarili horkú tekutinu z kakaových bôbov.
Kakao pila vyššia honorácia a bolo tiež súčasťou rôznych rituálov. Kakaovník bol posvätným stromom. Jedna mayská povesť hovorí, že lesné mravce ulúpili v chráme bohov kakaové bôby a priniesli ich Indiánom, ktorých tiež naučili bôby pražiť, mlieť a miešať s kukuričnou múkou a medom. Po páde mayskej civilizácie sa okolo roku 900 n. l. objavujú Tolkekovia a po nich Aztékovia. Quetzalcoatl, "rajský záhradník" priniesol podľa mexickej legendy prvé semená kakaovníka na zem. Preto švédsky botanik Linné nazval v roku 1753 strom kakaovníka Theobroma Cacao - potrava bohov.
Keď na svojej štvrtej výprave roku 1502 pristáva Krištof Kolumbus na ostrove Guanaja v blízkosti dnešného Hondurasu, dostáva od miestnych domorodcov darček v podobe kakaových bôbov a stáva sa tak prvým Európanom, ktorý ich uvidel. Španielom pripomínali mandle a nevenovali im žiadnu pozornosť. Keď neskôr predstavil bôby na španielskom dvore kráľovnej Izabely a kráľa Ferdinanda, napenený horký a horúci nápoj, ktorý Indiáni z kakaových bôbov vyrábali, nezískal si žiadnu obľubu. Aztékovia bôby najprv upražili, potom rozdrvil a do tejto hmoty pridali vodu a korenia. Všetko premiešali, až sa vytvorila pena.
Asi až o 20 rokov neskôr, po porážke Aztékov, Hernán Cortéz spoznal cenu kakaa nielen ako nápoja. V aztéckej pokladnici našiel 25 tisíc metrických centov bôbov, ktoré do nej boli odvádzané vo forme daní, lebo bôby sa používali aj ako platidlo a Cortéz videl, že peniaze vlastne rastú na strome a že je možné ich pestovať. A preto ihneď nariadil zakladať ďalšie plantáže kakaovníka.
Cortéz potom znovu predstavil kakaové bôby kráľovnej Isabele a kráľovi Ferdinandovi v roku 1528 a vysvetlil im, v čom spočíva bohatstvo kakaových bôbov. Tiež prvýkrát ochutnali kakaový nápoj, pretože Cortéz so sebou priviezol aj potrebné nástroje na prípravu nápoja. Do napenenej hmoty pridal vanilku a cukor a nápoj si začínal získavať obľubu ako v kolóniách, tak aj na španielskom dvore.
Okolo roku 1590 vyvinuli španielski mnísi recept na prvý sladký čokoládový nápoj - pridali tam med, vanilku a surový cukor. Bol to vlastne základ dnešného receptu na výrobu čokolády. Španieli používali k napeneniu nápoja tzv. molinillo, čo bola taká drevená habarka a k rozmletiu bôbov používali kamennú dosku zvanú metate. Aztékovia napeňovali čokoládu prelievaním tekutiny z jedného pohára do druhého, vyrábali nápoj aj z tabuliek alebo tabletiek v pevnej forme, podobné sa stále používajú v dnešnom Mexiku k príprave čokoládového nápoja. A dokonca je možné tam uvidieť aj túto pôvodnú výrobu.
Španieli žiarlivo strážili tajomstvo výroby čokolády a monopol na pitie čokolády si udržali až do 1. polovice 17. storočia, takmer jedno storočie. Čokoláda sa odvtedy stala španielskym národným nápojom a je tam obľúbená až do dnešnej doby. Väčšinou sa servíruje k vyprážaným múčnikom zvaným churros.
V roku 1606 priviezol benátsky kupec Antonio Carletti kakao do Talianska, v tej istej dobe sa na juhu Francúzska usadili Židia, ktorí boli vyhnaní španielskou inkvizíciou a tiež mnísi si medzi sebou povedali tajomstvo prípravy čokolády. Navyše sa v roku 1615 španielska princezná Anna vydala za francúzskeho kráľa Ľudovíta VII. a zaviedla pitie čokolády na francúzskom dvore a bolo po španielskom monopole.
Prvým človekom, ktorý vo Francúzsku pil čokoládu, bol lyonský kardinál Alfons de Richelieu, ktorý sa dozvedel tajomstvo prípravy čokolády od jedného španielskeho kňaza. V tom čase bola veľkou propagátorkou čokolády markíza de Sévigné, čokoláda s jej menom sa vyrába doteraz. Tiež madam Dubarry a madame Pompadour holdovali čokoláde. Voltaire miesil čokoládu s kávou a tiež Napoleon I. dával prednosť čokoláde. Španielsky kráľ Filip V. napokon predal monopol na predaj kakaa do všetkých krajín jednej spoločnosti, ktorú na tento účel zriadil.
Po týchto udalostiach sa pitie čokolády rozšírilo do ďalších európskych krajín a obľuba čokolády stúpala. Kakaové bôby boli veľmi drahé a pitie čokolády si mohla dovoliť len šľachta. Už v tej dobe sa verilo, že čokoláda má liečivé účinky. Preto tiež niekedy niesla označenie "chocolat de Santé" - "zdravotná čokoláda". Tento názov je ešte možné vidieť na niektorých starých obaloch.
Do Londýna sa čokoláda dostáva okolo roku 1650 a mala okamžitý úspech. Čokoláda sa tu servírovala v tzv. "Chocolate houses", prvý z nich bol otvorený v roku 1657. To bolo ešte pred coffee houses, teda kaviarňami, čo nie je veľmi známe. A prvú čokoládovňu v Anglicku založil Walter Churchman v roku 1728, ktorú v roku 1761 kúpil Joseph Fry. Dnes je súčasťou koncernu Cadbury.
Američania poznajú čokoládu vďaka Jamesovi Bakerovci a Johnovi Hanny, ktorí vyrobili prvú čokoládu v Novom Anglicku (USA) v roku 1765. Z bôbov vyrábali čokoládový nápoj. Kakaové bôby tam boli v tom čase predávané iba v lekárňach pre svoje liečebné účinky.
V roku 1780 bol v Barcelone zostrojený prvý stroj na výrobu čokolády. V Nemecku otvárajú bratia Jostovi prvú továreň v roku 1792 v Berlíne, predtým bola čokoládová manufaktúra zriadená princom Wilhelmom von der Lippe vo Steinhude v roku 1756.
Do Švajčiarska sa čokoláda dostáva pomerne neskoro. Prvýkrát sa s ňou stretol starosta Zürichu Heinrich Escher v roku 1697 v Bruseli, ale až v roku 1819 založil vo Vevey prvú švajčiarsku čokoládovňu Francois-Louis Cailler. Švajčiarskej čokoláde v tej dobe nedôveroval ani známy básnik J. W. Goethe, ktorý bol inak jej veľkým priaznivcom. Keď sa v roku 1797 vybral do tejto krajiny, tak si so sebou vzal čokoládu z Nemecka. U nás (bývalé Československo) je považovaná za najstaršiu čokoládovňu firma Luna, ktorú v Prahe založil František Slabý v roku 1839.
Čokoláda bola prakticky do začiatku 19. storočia bežným ľuďom neznáma. To sa zmenilo, až keď technické vynálezy umožnili masovú výrobu.
Výrobu čokolády najviac ovplyvnili tri vynálezy. Základ k tomu položil holandský lekárnik Conrad van Houten, ktorý ako prvý oddelil kakaové maslo z kakaovej hmoty a vymyslel na to lis. To bolo v roku 1828, rovnomenná svetoznáma firma bola založená už v roku 1815. Tá mala už od roku 1820 výhradné právo na výrobu tzv. poder chocolade, neskoršieho kakaového prášku. Vďaka van Houtenovemu vynálezu sa odvtedy mohla čokoláda vyrábať aj v pevnej forme.
V roku 1875 vyvinul Švajčiar Daniel Peter prvú mliečnu čokoládu, čím dal základ preslávenej švajčiarskej čokoláde. Do čokolády použil sušené mlieko, ktoré vynašiel ďalší Švajčiar - Henry Nestlé.
A do tretice taktiež Švajčiar Rodolphe Lindt vyrobil v roku 1879 prvú čokoládu, ktorá sa rozpúšťala na jazyku, tzv. fondant schokolade. Spôsob spracovania kakaovej hmoty nazval konšovanie a príslušný prístroj Kon (mušľa).
Švajčiari sa zaslúžili aj o vynález orieškovej čokolády (Amedeo Kohler v roku 1830) a plnenej čokolády v roku 1913 (Jules Séchaud) a na trh bola uvedená slávna čokoláda Milka.
Belgičan Jean Neuhaus v roku 1912 vyrobil prvý čokoládový cukrík - Pralines a jeho manželka špeciálny obal na pralinky - ballotin. Týmito vynálezmi bol daný základ strojovej výrobe čokolády a tiež sa čokoláda sprístupnila najširším vrstvám obyvateľstva.
Už koncom 19. storočia strácali na význame svetové kakaové veľmoci Španielsko a Taliansko a nastával rozmach Švajčiarska a Nemecka a ďalších európskych štátov. K rozšíreniu čokolády prispela prekvapivo aj prvá svetová vojna, kedy bola čokoláda dodávaná vojakom, to isté sa opakovalo aj v druhej svetovej vojne a toto všetko malo za následok, že skutočne masová spotreba čokolády vo svete začala až po týchto dvoch svetových vojnách.
.jpg)
.jpg)
