augusta 27, 2020
Babičkin slivkový lekvár
Pravý slivkový lekvár, ktorý bude chutiť presne ako od babičky sa varí 4 až 5 hodín.
Suroviny
na asi 8 – 12 pohárikov (250 ml) potrebujeme:
10 kg sliviek
400 g kryštálového cukru
1 čajová lyžička škorice
Postup
Slivky odstopkujeme, dôkladne umyjeme, rozpolíme a odkôstkujeme. Rozpolené slivky pomelieme na mäsovom mlynčeku, ako to robili naše staré mamy. Ak si chceme prácu urýchliť, vynikajúco poslúži aj sekáčik na zeleninu, v ktorom sú slivky raz – dva spracované na kašu.
Pomleté slivky dáme do veľkého hrnca s čo najväčším obvodom, aby sa tekutina mohla dobre vyparovať. Lekvár zahusťujeme pri miernom ohni, počas mierneho varu a za stáleho miešania 4 až 5 hodín. Miešanie je veľmi dôležité, lekvár sa vie rýchlo pripáliť nielen na dno, ale aj na steny nádoby. A pripálený lekvár je nepríjemne horkastý. Zahusťovaním lekváru z 10 kilogramov sliviek, ktoré trvá asi 5 hodín vyrobíme asi dve až tri kilá poctivého lekváru. Asi po dvoch - troch hodinách sa nám už z hrnca odparí asi päť centimetrov tekutiny, z hrnca to krásne vonia, lekvár buble a hustne.
Na malý tanierik urobíme skúšku hustoty, po prejdení lyžičkou by sa už hmota nemala spájať. Lekvár je dostatočne zahustený vtedy, ak z hmotnosti sliviek zostala tretina až štvrtina. Ak lekvár robíme z prezretých sladkých sliviek, skontrolujeme ako chutí. Podľa chutí docukríme asi 400 g kryštálového cukru a ešte 30 minút povaríme. Hustotu lekváru opäť kontrolujeme tak, že lyžičkou prejdeme po vychladnutej vzorke na tanieri. Pár minút pred dovarením naše babičky do lekváru pridávali aj trochu mletej škorice, aby bol voňavejší.
Keď má lekvár dobrú konzistenciu, vriaci ho potom nalievame do vysterilizovaných pohárov až po okraj. Kuchynskou utierkou ešte vyčistíme horný okraj a závit pohára, ak nám po ňom náhodou pri naberaní potiekol lekvár, aby viečko dobre držalo. Dôkladne uzavrieme, otočíme hore dnom a necháme chladnúť asi 10 minút. Potom poháre s lekvárom otočíme, skontrolujeme, či sú viečka dobre pritiahnuté, a necháme vychladnúť.
Vychladnutý lekvár, ktorý sme dobre pripravili je tuhý, lesklý, takmer čierny, nie je horký, teda sa nám ho podarilo nepripáliť a má typickú lahodnú chuť.
Mimochodom, babičky plnili lekvár nielen do sklenených, ale aj do kameninových nádob, debničiek, kartónových obalov vyložených pergamenom, čistých téglikov od jogurtu. Teplý ale nie horúci lekvár plnili do nádob, nechali ho odkrytý vychladnúť, lebo počas chladnutia sa stále odparuje voda. Na povrchu sa vytvorí tuhá vrstva chrániaca lekvár pred plesnením. Vychladnutý lekvár uzavreli obviazaným celofánom, kovovými alebo umelohmotnými viečkami.
Žiadne komentáre: