júla 28, 2020
Ako vznikol Croissant?
Stará legenda hovorí o odvážnom viedenskom pekárovi, ktorý začal croissanty piecť už v 17. storočí. Osmanskí Turci sa v roku 1683 opakovane snažili dobyť Viedeň a jednou z ich vojenských stratégií bolo vykopanie tunelu, ktorým sa chceli dostať do stredu mesta. Kopali v noci, keď všetci, nič netušiaci spali. Až na jedného. Pekár sa chystal na rannú smenu, započul osmanských vojakov a hneď informoval svoju armádu. Turci boli následne porazení a vyhnaní z mesta. Na oslavu víťazstva sa potom v pekárni začali piecť zaoblené rožteky, symbolizujúce polmesiac na osmanskej zástave, pekár ho nazval podľa špice viedenského dómu Gipfelr. Viedenčania si túto novinku zamilovali a novo vynalezeného tvaru sa ujali aj ostatní miestni pekári.
Túto špicatú dobrotu si do Francúzska doviezla budúca kráľovná Mária Antoinetta, dcéra cisárovny Márie Terézie a nazvala ho croissant de lune (polmesiac). Manželka Ľudovíta XVI. vyžadovala na francúzskom dvore pečivo zo svojho rodného mesta, Viedne. Spočiatku sa jej ho veľmi nepodarilo presadiť.
Najlepšie časy pre croissant nastali v časoch Napoleona III., keď jeho manželka Eugénia zaviedla medzi šľachtu novú módu - croissant, ako luxusné pečivo. Croissant sa až dovtedy pripravoval prevažne v pekárňach a iba z kysnutého cesta. V 19. storočí sa začal pripravovať aj v cukrárňach a to z lístkového cesta.
V tej dobe si delostrelecký dôstojník August Zang otvoril v Paríži v ulici Richelieu obchodík, ktorý pomenoval Viedenská pekáreň a predával tu rôzne pečivo z lístkového - croissantového cesta.
Croissantom sa tiež darilo aj v prvom parížskom ajovom salóne, ktorý založil Louis Ernest Ladurée. Práve v tomto salóne si mohli dámy vychutnávať tortičky a rôzne iné pečivo, čo v typických kaviarňach nebolo možné.
Po prvej svetovej vojne začal byť croissant dostupný aj pre nižšie spoločenské vrstvy a postupne sa stal - popri bagete a camemberte - národným symbolom. Chuti croissantu prepadli aj francúzski námorníci. Pečivo si brali so sebou na cesty a tak sa ujali aj v zámorských kolóniách a neskôr po celom svete.
Paríž ráno, 16. októbra 1793. Mária Antoinetta čaká v cele na popravu, ku ktorej bola odsúdená, lebo svojím hýrením údajne zavinila štátny bankrot. Vo vlhkej miestnosti ju strážia dvaja strážnici, ale prijmú od nej posledný úplatok a panovníčka si tak aj v deň svojej popravy môže na raňajky zahryznúť do svojej milovanej pochúťky.
Najlepšie časy pre croissant nastali v časoch Napoleona III., keď jeho manželka Eugénia zaviedla medzi šľachtu novú módu - croissant, ako luxusné pečivo. Croissant sa až dovtedy pripravoval prevažne v pekárňach a iba z kysnutého cesta. V 19. storočí sa začal pripravovať aj v cukrárňach a to z lístkového cesta.
V tej dobe si delostrelecký dôstojník August Zang otvoril v Paríži v ulici Richelieu obchodík, ktorý pomenoval Viedenská pekáreň a predával tu rôzne pečivo z lístkového - croissantového cesta.
Croissantom sa tiež darilo aj v prvom parížskom ajovom salóne, ktorý založil Louis Ernest Ladurée. Práve v tomto salóne si mohli dámy vychutnávať tortičky a rôzne iné pečivo, čo v typických kaviarňach nebolo možné.
Po prvej svetovej vojne začal byť croissant dostupný aj pre nižšie spoločenské vrstvy a postupne sa stal - popri bagete a camemberte - národným symbolom. Chuti croissantu prepadli aj francúzski námorníci. Pečivo si brali so sebou na cesty a tak sa ujali aj v zámorských kolóniách a neskôr po celom svete.
Paríž ráno, 16. októbra 1793. Mária Antoinetta čaká v cele na popravu, ku ktorej bola odsúdená, lebo svojím hýrením údajne zavinila štátny bankrot. Vo vlhkej miestnosti ju strážia dvaja strážnici, ale prijmú od nej posledný úplatok a panovníčka si tak aj v deň svojej popravy môže na raňajky zahryznúť do svojej milovanej pochúťky.
Žiadne komentáre: