novembra 20, 2022
História vianočnej štóly
Štóla je koláč, ktorý sa podáva ako dezert na Vianoce (dokonca aj počas adventu) a má tvar novorodenca zavinutého do plienok (to je rada, ktorú dávajú kuchári pri jeho príprave). Z tohto dôvodu je pokrytá práškovým cukrom. Azda najznámejšia je v nemeckej vianočnej kuchyni pod názvom Christstollen.
Dá sa povedať, že remeselné umenie Christstollen má v nemeckej kuchyni dlhú tradíciu. Prvá zmienka o tomto dezerte pochádza v listine z roku 1329 v Naumburgu na brehu Saale ako vianočný darček pre biskupa. Vtedy to bol ľahší koláč, ideálny na adventný pôst. Stará podoba je veľmi podobná tej súčasnej a prešla niekoľkými zmenami, a to preto, že je zámerne vyrobená v podobe dieťaťa zavinutého do plienok, pripomínajúce práve narodeného Ježiška. To vysvetľuje jeho hrubú vonkajšiu vrstvu práškového cukru.
Katolícke tradície nepovoľovali v období pôstu príjem mlieka a masla, aj preto bolo možné pripraviť prvé cesto na štólu len z jednoduchých ingrediencií ako sú voda, ovsené vločky a repkový olej. Tento jednoduchý spôsob výroby a tiež ani nič extra chuť sa však nepáčili vtedajším šľachticom a preto v roku 1430 požiadali princa Ernesta Saského a jeho brata, vojvodu Alberta, aby sa prihovorili u pápeža Mikuláša V., aby bolo možné zaradiť do tohto receptu maslo.
Pápež však žiadosť zamietol. Muselo prejsť 61 rokov, kedy pápež Inocent VIII., dovolil zaradiť tento pokrm do adventného pôstu a ktorý v roku 1491 napísal listinu s povolením požívania tohto pokrm počas adventného obdobia. Azda ani nie je potrebné dodať, že naši predkovia sa v minulých časoch veľa a často postili. Dnes sa počas adventu postíme máločo, no nikdy nie je neskoro túto tradíciu obnoviť.
Listina pápeža Inocenta VIII., mala názov Carte de la butter, ale obsahovala podmienku, že maslo bude nahradené olejom. Okrem tejto podmienky boli pridané aj ďalšie požiadavky - zakaždým, keď bola vyrobená štóla, musela byť na oplátku zaplatená nejaká suma, z ktorej sa robila zbierka na výstavbu katedrály vo Freibergu. V počiatkoch bolo stanovené, že tento dezert môžu požiť iba šľachtici a niektorí ich príbuzní, toto povolenie sa čoskoro rozšírilo aj na ostatných ľudí. Dá sa teda povedať, že Inocent VIII. bol prvým pápežom, ktorý "napísal recept na štólu".
Ústna tradícia hovorí, že dvorný cukrár Heinrich Drasdo zo saského mestečka Torgau, pridal ako prvý do receptúry sušené ovocie, pretože sa mu pôvodná receptúra zdala priveľmi jednoduchá na to, že to mal byť vlastne hlavný vianočný koláč. Takto bola štóla obohatená do dnešnej podoby a známa najskôr v Sasku a neskôr po celom Nemecku.
So štólami sa pochopiteľne, rozbehol solídny obchod, predávali sa na vtedajšom najznámejšom trhu Strizelmarkt a od roku 1560 ich drážďanskí pekári dodávali na Vianoce saskému kráľovi, a to nie tak hocijaké. Vážili 18 kíl a merali okolo 1,5 metra. To bolo najskôr inšpiráciou Augustovi II. Silnému, ktorý nechal na vojenské oslavy pripraviť štólu o váhe 1,8 tony, pre ktorú musela byť vybudovaná špeciálna pec. Takto sa z pôvodného prostého kysnutého pečiva vyvinula štóla už na luxusný vláčny chlebíček plný sušeného ovocia a mandlí, či iných kombinácií.
Žiadne komentáre: